STOPY KRESŤANOV POD ARARATOM

Ďalším národom, ktorý dlho obýval územie východného Turecka, sú Arméni. (od 3. storočia do 20. storočia.) Už v 3. storočí prijali kresťanstvo. Ich prítomnosť v tejto časti Turecka dokumentuje množstvo pamiatok. Takmer všetky pôvodne kresťanské chrámy boli v dôsledku šírenia islamu v priebehu storočí prestavané na mešity.
Teda Arménsko nie je len bývalá súčasť ZSSR, ako ju poznáme z nie tak dávnych zemepisných máp, aj územie východného Turecka bolo kedysi územím Arménska. Mestá Kars, Ani, Van boli dôležitými mestami Arménska, kde sa rozvíjala viera i kultúra národa.

Kars – arménsky kresťanský chrám sv. apoštolov prestavaný na mešitu.

Pre tieto stavby je charakteristické miešanie architektonických prvkov – vpredu typická kupola arménskeho typu, vzadu neskôr pristavená mešita podľa perzského vplyvu (Erzurum).

Erzurum – pôvodne kresťanská stavba, dnes najväčšia koránová škola v Anatólii (z 13. storočia). Má dvojitý minaret, v Turecku nie veľmi častý, skôr charakteristický pre mešity v Iráne a Uzbekistane.

znak kríža v Turecku často nevidieť

Kým bola Osmanská ríša silná, Arméni boli poslušným národom, ktorý Turkom platil dane za ich ochranu. Keď bolo Turecko začiatkom 20. storočia oslabené a keď prehralo I. svetovú vojnu a tiež vďaka tenziám s Ruskom, ktoré si tiež nárokovalo na tento kraj, v Arménoch začala ožívať nádej na samostatnosť. Rozpútala sa vojna medzi Ruskom a Tureckom, v ktorej sa Arménsko stalo obetným baránkom.
Za to, že sa Arméni bránili s ruskou cárskou armádou, Turecko ich označilo za zradcov a Arméni boli následne deportovaní do iných oblastí. Cestou ich mnoho zahynulo, boli aj postrieľaní. Aj v meste Van došlo k veľkému masakru kresťanov. Celkovo v tej vojne medzi Tureckom a Ruskom zahynulo okolo 600 tisíc Kurdov a Turkov a aspoň milión Arménov a oni hovoria milión a pol. Je zaujímavé, že Turci na vyriešenie tejto otázky použili Kurdov (mohamedánov).
Európa aj Arméni tieto dodnes nevyriešené otázky vnímajú veľmi citlivo, lebo žili v tejto oblasti od 3-20. storočia. Žiadajú nejaké odškodnenie, priznanie, verejné ospravedlnenie od tureckej vlády. Sú to rany, ktoré sa doteraz nezahojili.
Arméni si dnes už viac-menej prestali robiť nárok na tieto oblasti, ktoré vnímajú ako stratené, omnoho väčší nárok si na ne robia Kurdi. Toto územie bolo a je kotlom, kde sa stretajú viaceré národy a sem-tam sa z neho zaparí.